top of page
Sainte-Luce Martinique
Martinique_edited.png

LATILIÉ SANBLAJ

Vini jwenn nou !

Dikté kréyol ala Sanblaj pou fè Kréyol Lékol

     Pou prèmié fwa, an dikté kréyol ba manmay lékol épi paran-yo. Sé sa SPFKL épi lamédiatek Lavièsalé òwganizé, pou lajounen Kréyol-la oliwon latè, lanné 2023.

     Lidé-a sé fè paran épi yich vini konplis pou fè Kréyol-la rantré andidan lékol kon andidan lanmézon, san pies konples.

     Andidan livré envitasion-an (zot pé wè anba pawol-tala), nou mété yonndé reg, ba sé paran-an asou larel Kréyol-la, pou yo antréné kòyo li ek matjé lang-lan.

     Nou dépozé sé livré-a tou, andidan sé lékol-la, ba sé met-la épi sé métres-la, pou yo té ni doukré préparé sé zélev-la adan klas-yo.

     Teks dikté-a sé an teks misié Serge Restog "Ti Léon aviyatè". É sé li, misié Restog SPFKL mété alonnè jou-tala, padavwè tout travay i za travay ba Kréyol-la.

     Manniè sa pasé :

-  Sey Restog viré raplé sé reg-la ;

-  Janlwi Lowenski ba dikté-a ;

-  Erick Louis-Alexandre ba nou an ti wouspel tanbou toupandan piblik-la té ka li teks.

Tousa ki té la té bien kontan ti moman-an nou pasé ansanm lan, é nou pran randévou pou lanné pochenn.

Prèmié Pri
Kalbas Lò Lakarayib
2023

Kalbas Lò L..png

Eric Pézo

Man ka mò
Man ka mò pou bat an kout tanbou
An kout tanbou platjé anba dé lanmen-mwen
An kout tanbou platjé anlè zékal tjè-mwen !

Dé lanmen-mwen benyen nouk anba chalè kout tanbou-a
Zékal tjè-mwen félé anba chodiè kou lavi-a
Men avrédi kout tanbou-a ka viré mété lespri-mwen,
tjè-mwen épi kò-mwen létjè, kon sòti Marigo désann Fodfrans pou monté Voklen !

Man ka mò
Man ka mò pou bat an kout tanbou
Sé pa bat pou bat men bat pou débat
Sé pa bat pou bat men bat pou konbat
Sé pa bat pou bat men bat pou pa mò kalpat
Sé pa bat pou bat men bat pou dépri kò ki maré anba pié chouvaltwapat !

Man ka mò
Man ka mò pou bat an kout tanbou
An kout tanbou gaya platjé épi talon antété-mwen an
Pou déchouké vlen latablati ki plotonnen adan tet an jennkò
Ki toupòtré tet an viékò
An jennkò likiti, tou blèblè, an chèpi, afos rété san manniman.

Man ka mò
Man ka mò pou bat an kout tanbou 
An kout tanbou pou janbé larel ladjables ki lé vèglé dé zié-mwen
An kout tanbou pou débaré jou ki baré
An kout tanbou pou démaré dé lanmen-mwen ki maré adan nas kado pwézonnen
An kout tanbou pou djéri bles zantray-mwen !

Man ka mò
Man ka mò' pou bat an kout tanbou
Men sé pa mò pou mò, men mò pou viv,
Sé pa mò kon mabouya ka chanjé lapo
Sé pa mò kon piétè ka mò lanmen fèmen
Sé pa mò kon lapia ka bat dèyè douvan flanm konba
Sé pa mò kon apoda ka mò anba lopsion dousinè
Sé mò pou bat an kout tanbou pou chiré zel
Zwazo kòkòdò-a ki ka fè tjok-nou tounen enpiok
Douvan dan lablanni lotbodsay péyi-a !  

Man pran koumandman kout tanbou-a
Pou déviré lasous Bwa Kayiman bwè dlo sakré
San mandé koumandè pasaj pou travèsé Karayib-la !
Tan rivé pou travay épi bav volkan ek réyon soley san makakri 
Tan rivé pou valé vlen latè-a ek bay van délivrans pou lespwa tijé  
Tan rivé pou batjé anlè do vag lanmè ki pa ni bout ek chanté sa nou yé
Tan rivé pou dousiné lodè flè kokliko ek kouri savann épi zannimo mòn san pè labou
Tan rivé pou pran mizi dousè dlo lariviè ek siwoté plézi twa kat létjet san pè zòdi
Sé tan pou pran  kozman anba joupa lanmou ek ba yich an tras pou yo bay alé !

Man ka mò
Man ka mò pou bat an kout tanbou
Men sé pa mò pou mò men mò pou viv,
Éti tjè-mwen ka bat, éti tjè tanbou-a ka bat !

Liv asou létajet

Mèsi Sylviane


Sa fè nou anpil lapenn, aprann lanmò Sylviane Telchid.
Sanblaj Pou Fè Kréyol Lékol ni anpil konsidérasion pou tousa i fè pou kréyol-la vansé lékol ek andidan pep-la. Pandan tout lavi’y, i pa janmen sispann mété kréyol-la an valè.
I ka kité ba nou, an léritaj pliziè podiksion asou kréyol-la, kontel primié diksionnè fransé-kréyol gwadloupéen, men osi mofrazaj pliziè teks ek pliziè piès téyat, i fè ansanm ansanm épi Hector Poullet.
Mèsi pou fòs-la ou ba tout moun pou matjé kréyol-la.

Kon yo ka di Gwadloup : "Jodi ou monté an filao." Pou nou, ou sé an bel zétwel ki pann é ki ké kontinié jété an zié anlè lang-tala ou té  enmen sitelman  !
Ni an pawol fò ou matjé, nou pou tjenbé fò an tet-nou :
                  
« Fò nou maké, fò nou pwodui ! »
Tout manb Sanblaj ka swété lafanmi fos épi kouraj.

​

                                                       Sylviane Mèsi  !

Sylviane Telchid

Sa ki pasé lanné 2022

2022, Lang kréyol la pran an bel balan an péyi-a.

Nou andwa di, lanné-tala Kréyol-la pran an bel balan. Kontel lè'w gadé, andidan pres tout komin, yo gloyé lang-lan mwa oktob la. Tousa sé rézilta travay lasosiyasion épi moun ka bat pou fè Kréyol-la vansé.  Mi yonndé gwo doukré man mété la, pou ba zot an lidé asou sa ki fet an péyi-a lanné-tala.

bottom of page